Jozef Gregor Tajovský
Mamka Pôstková
LITERÁRNY DRUH:
epika
LITERÁRNY ÚTVAR:
poviedka
LITERÁRNE OBDOBIE:
realizmus (druhá vlna)
JAZYKOVÝ ÚTVAR:
neviazaná reč – próza
IDEA:
Autor poukazuje na biedu ľudí, spôsobenú spoločenským systémom v období vzniku diela.
TÉMA:
o živote chudobnej, ale čestnej ženy - mamky Pôstkovej
OBSAH:
Mamka Pôstková prišla do banky so zmenkou, ktorú si chcela dať znova vyrobiť na tri koruny. Splácala dvanásťkorunový dlh banke, od ktorej si požičala na múku, aby mohla piecť chleby a tým sa uživiť. Úradníkovi sa jej uľútostilo, pretože vedel, že je veľmi chudobná, tak sa rozhodol jej dlh prepísať na iných dlžníkov. Mamka bola však veľmi čestná a nikdy by nedovolila, aby za ňu niekto musel platiť. Preto jej účtovník povedal, nech zaplatí len úroky a dlh príde splatiť, keď naň bude mať mysliac si, že dovtedy už mamka umrie. Sama by si to žiadala, pretože mala veľmi tažký život. Muž nechcel pracovať, oberal ju o peniaze, aby sa mohol opíjať. Mali jedného syna, ktorý keď vyrástol, odišiel do služby a o ženu ani deti sa nestaral, tak zostali mamke na krku. Predávanie chlebíka ich spočiatku uživilo, no ako deti rástli, všetok vyrobený chlebík pojedli. Na kare otca sa jej syn opil a vyhrážaním sa mamke spôsobil, že od nich odišla. Keď si v zime zlomila ruku, nemohla už viacej miesiť chlebík, nemala teda ani splatenie dlhu. Prišla do banky poprosiť, nech jej ešte dlžobu predĺžia, pretože syn a nevesta od nej vydrankali schované korunky. Na jeseň prišla opäť, že zaplatí, keď prejde zima. Na jar prišla znova, ale už s korunkami. Aby mala na dlžobu, predala perinu.
PROSTREDIE:
banka
KONFLIKT:
medzi mamkou Pôstkovou a jej mužom
„Keď ho žena durila, spravil sa chorým. Ešte aj fajčil. Vydriapal dva - tri grajciare aj na pálenku od nej a šiel do krčmy, na uhol alebo druhých pri robote zahovárať. Ona, blázon, vše uverila jeho chorobám, a potom mu už tak zvykla, že on - ak chcel - zvŕšil jej robotu po dome, ona drhla po zárobkoch, chovala ho. Vše ani len toho chlapca, čo jedného mali, poriadne neprimerkoval. Vše prišiel doráňaný domov.“
medzi mamkou Pôstkovou a jej synom
„Syn sa na kare od žiaľu tak opil, že rozohnal celú rodinku, „starej strige materi“ sa zahrážal, že keď ho ona nebíjala, bude on ju. Prečo to vravel, bohvie.“
POSTAVY:
účtovník-autor (Jozef Gregor Tajovský), mamka Pôstková, jej muž, syn, nevesta, denný povereník
CHARAKTERISTIKA POSTÁV:
účtovník-autor (Jozef Gregor Tajovský)
dobrosrdečný: „Kým mi toto popred oči prebehlo, ustálil som sa, že zmenky nevypíšem, viac ako zmenku neúčtujem.“
mamka Pôstková
stará, nízka, zvráskavená: „Predo mnou sedí okolo šesťdesiatpäťročná, neobyčajne zoschnutá, maličká žena. Sedí na stoličke, visia jej nohy obuté vo velikých, na jej nohu neprikrojených starých čižmách. Spod plachtičky vykúka čierna, zmraštená, chudá tvár, zapadnuté, bezzubé ústa a trčia detsky malé ruky. Nie je toľká ako stredne urastené desať- jedenásťročné dieťa.“
čestná: „Mamka Pôstková vážne chápe svoju povinnosť a z dvanásť korún zišla za tie roky po korunke, po pol už na tri koruny, ale nikdy neprišlo jej na um obnažovať svoju biedu a prosiť darovanie dlžoby.“
negramotná: „Nevedela ani čítať, ani písať. Podpisoval ju žírant, majetný gazda“
dobrosrdečná: „A keby sa aj tak stalo, že by som umrela, nebojte sa, veď ja mám viac medzi svetom, naložím, kde čo majú zaplatiť. Toť aj Ondro Krnáče, aj Beta Vráble - a koľkí - vzali si dnes chlebíka… Nemám, mamka, počkajte. Počkám, deti moje, ale nezabudnite.“
pracovitá: „Zháňali na jar ľud do repy, kdesi na panstvo na Dolniaky. Najala sa aj stará Pôstková. Robiť vraj tuho nenačim, len dobre, a na deň dostane štyridsať grajciarov, aj chovu.“
jej muž
lenivý: „Nerád robil. Trocha, trocha popaprať motykou, kosou, vidlami a dosť! Keď horko- ťažko sa vybral aj s kapsou, naplnenou na týždeň, do roboty, na druhý, tretí večer už bol doma. Kapsa prázdna a na robotu zle - nedobre, že ťažká, planá, pláca malá, že on radšej bude pod pecou ležať o hlade ako za tri - štyri šestáky cez deň robiť.“
klamár: „Keď ho žena durila, spravil sa chorým.“
alkoholik: „Vydriapal dva - tri grajciare aj na pálenku od nej a šiel do krčmy“
nestarostlivý: „Vše ani len toho chlapca, čo jedného mali, poriadne neprimerkoval. Vše prišiel doráňaný domov.“
syn
chamtivý: „Syn sotvačo žene dal, bola ešte i ona aj so z roka na rok rodiacimi sa deťmi materi na krku.“
zlý: „Zarobil, materi vrátil - nevrátil, pýtal aj po iné razy a keď mať nedala alebo nemala, vyhádzal ju z chyžky na dvor, že on za ňu árendu platiť nebude, opil sa aj s otcom, rozohnal ženy aj deti“
násilný: „A syn ženu jednak vyobháňal, za vlasy vykvákal.“
AUTOR:
Jozef Gregor Tajovský
Narodil sa 18. októbra 1874 v Tajove neďaleko Banskej Bystice, kde bol jeho otec František Alojz obuvníkom a richtárom. Matka Anna, rodená Grešková, neskôr porodila ďalších 9 detí, čo malo značný vplyv na najstaršieho syna.
V rodisku vychodil ľudovú školu, ďalej študoval na meštianskej škole v Banskej Bystici, vo vzdelávaní pokračoval na legendárnom učiteľskom ústave, pokračovateľovi tradície jedného z troch prvých slovenských gymnázií, v turčianskom Kláštore pod Znievom.
Pracoval ako učiteľ v Banskej Bystici, Hornej Lehote a v Kolároviciach, neskôr v Dohňanoch, Lopeji, Pohorelej a Podlaviciach
Študoval na Československej obchodnej akadémii v Prahe, kde sa stal účastníkom spolku Detvan.
Pracoval v TATRA BANKE v Trnave, vo vtedajšom Turčianskom Sv. Martine pôsobil ako spoluredaktor v Ľudových novinách.
Oženil sa s Hanou Gregorovou, ktorá sa neskôr stala osobitou literátkou.
Písaniu sa naplno mohol začať venovať až v dôchodcovskom veku.
Zomrel 20. mája 1940 v Bratislave.
Niektoré DIELA Jozefa Gregora Tajovského:
ROZPRÁVKY
OMRVINKY
Z DEDINY
JEJ BUDÚCI
SĽUBY
ŽENSKÝ ZÁKON
NOVÝ ŽIVOT
MACO MLIEČ
APOLIENA
MATKA
SMUTNÉ NôTY
STATKY ZMäTKY
SPOD KOSY
HORKÝ CHLIEB
NA CHLIEB
TŔPKY
SLOVENSKÉ OBRÁZKY
ROZPRÁVKY Z RUSKA
REALIZMUS:
- pravdivé zobrazenie skutočnosti
- hlavným hrdinom je človek bez prikrášľovania
- postavy sú zo všetkých vrstiev
- realisti pravdivo zobrazujú nedostatky spoločnosti
- uplatňuje sa v próze, konkrétne v poviedke, novele a románe
- prestavitelia: Pavol Országh - Hviezdoslav, Martin Kukučín, Božena Slančíková – Timrava, Jozef Gregor Tajovský, Elena Maróthy - Šoltésová, Svetozár Hurban Vajanský
- prvá vlna slovenského realizmu (Vajanský, Hviezdoslav, Kukučín, Šoltésová )
- druhá vlna slovenského realizmu (Timrava, Tajovský)